Matka Celesta priznáva: Nevidím zlo, ktoré je vo mne, pretože pýcha ma okráda o jasné svetlo pravdy.
Prosme preto aj my so žalmistom: Kto však vie o všetkých svojich poblúdeniach? Očisť ma od chýb, ktoré si neuvedomujem, a svojho služobníka zachráň od pýchy, aby ma neovládala.
Modlime sa: Duchu Svätý, daj mi odvahu pozrieť sa na seba Tvojimi očami, daj mi odvahu, daj mi otvorenosť! Spytovanie svedomia bez tejto pomoci a svetla Ducha Svätého je stratou času, a možno aj škodlivým hrabaním sa v sebe. Modlitba, vrúcna modlitba k Duchu Svätému je naozaj nevyhnutná. Bez neho nemôžeme hovoriť o rozlišovaní.
Ježiš Matke Celeste povedal veľmi jednoducho, aké ovocie prináša pokušiteľ a aké Boží Duch:
Keď môj Duch zasadá v duši spravodlivého ako na vlastnom tróne, nikdy nemlčí. Jeden je môj Duch a od neho pochádza každé dobro v každom stvorenom duchu. Môj Duch inšpiruje, pobáda, riadi a koná v duši spravodlivého, a preto sa človek nepomýli ohľadom dobra. On osvecuje rozum, vôli dáva istotu, vďaka nemu činy prinášajú ovocie, a preto sa pravdivo nazýva najvyšším Dobrom. Je dušou ľudskej prirodzenosti, ktorá pobáda k letu a k behu vo všetkom, čo je dobré. Človek sa preto nemôže pomýliť pri jeho rozoznávaní, ibaže by chcel oklamať sám seba.
Zlý duch koná presne naopak. Nech akokoľvek prikrášľuje svoju zlobu, vytvára iba zdanlivé dobro, ktoré sa dá ľahko rozlíšiť podľa svojich výsledkov. Ak aj zachováva jednu cnosť, ostatné cnosti zanedbáva. Ovocie jeho skutkov v duši je vždy temné, chladné a poznačené nejakým omylom. Duša, ktorá podlieha jeho vnuknutiam, pociťuje vždy strach, temnotu a neistotu.
Zato efekty pôsobenia môjho Ducha sú vždy pravdivé, bezpečné, jasné a dávajú opravdivú istotu. Obohacujú dušu jedinečným, s ničím neporovnateľným spôsobom.
Duše majú bedlivo skúmať, od akého ducha pochádzajú pohnútky ich srdca.
Tvoja pravda odhaľuje celú moju nevedomosť, ale nie preto, aby ma zahanbila, ale aby ma spasila. Boh nás nechce zahanbiť, ponížiť ale spasiť! To je pôsobenie Ducha Svätého, avšak ak žaluje na nás náš večný žalobca – ukazuje nám tiež našu hriešnosť, ale s výsmechom, chce nás zahnať do tmy, nedôvery voči Bohu, neodpusteniu sebe.
