Moje povolanie do rehoľného života bol niekoľkoročný proces. Boli v ňom výrazné momenty, kedy som cítila, že Boh priamo hovorí k môjmu srdcu a priťahuje ho k sebe svojou neopísateľnou príťažlivosťou. Tieto vnútorné pohnutia či dialógy sú tajomstvom, ktoré ani dvaja zaľúbení nechcú nikomu vyzradiť, lebo ich hĺbka by sa v slovách stratila.

Každý ľudský život a teda aj cesta povolania je originálna a neopakovateľná. Myslím si, že prvým predpokladom u každého musí byť otvorenosť srdca a túžba plniť Božiu vôľu vo svojom živote. 

Tak ako každé povolanie je nepochopiteľným tajomstvom Božej lásky a Božieho tajomného výberu, tak je to i v mojom prípade 🙂

„Kontemplatívny kláštor? To nie je pre mňa, veď čo by som tam celý deň robila?“ To bola moja reakcia s riadnou dávkou nevedomosti o takomto živote v čase hľadania „svojho“ miesta. Dnes mnohí iba tušia, ako to vyzerá v našom kontemplatívnom klauzúrnom kláštore. Predstava na smrť vážnej mníšky s otlakmi na kolenách a očami vyvrátenými k nebu, uväznenej za múrmi, je riadna karikatúra!

Rozmýšľaš o povolaní k zasvätenému spôsobu života, cítiš vo svojom srdci volanie Boha, ale váhaš a bojíš sa urobiť ten krok z rôznych dôvodov??? Chcem Ti spolu s Ježišom povedať: „NEBOJ SA!“  Nemaj obavu a zahoď všetky výhovorky, že nie si hodná, že nie si dostatočne dobrá, že to nie je pre teba, že to nezvládneš. Pretože, keď Boh skutočne volá, On dá silu nielen začať, ale aj vytrvať do konca. Odvážne vykroč! Neboj sa urobiť krok vpred! Viem, že je náročný, pretože je to krok do neznáma, ale oplatí sa pustiť všetkých svojich istôt, prekročiť prach strachu a vykročiť v dôvere, pretože bez nej to nepôjde. Odvahu! Boh si používa nedokonalých ľudí, aby sa v našej slabosti a…