sr. Eva Hanušová

Môžeš sa čitateľom predstaviť? Čomu, resp. komu vďačíš za vieru?

Som sr. Eva, pochádzam z Bratislavy a do kláštora som vstúpila v roku 1996. Rodičia mne aj mojim súrodencom vštepili životné postoje, ktoré ma otvorili na osobné hľadanie viery. Významným svedectvom bolo pre mňa spoločenstvo mladých kresťanov, ktoré ma v roku 1989 pozvalo medzi seba. Tu som našla výborných kamarátov, ale aj spolupútnikov na ceste dozrievania nielen vo viere. Významný podiel na mojom prenikaní do duchovnej hĺbky života mali bratia františkáni z bratislavského kláštora, ktorí toto spoločenstvo mladých viedli: boli pre mňa svedectvom svojou nezištnosťou, stálosťou a úprimnosťou viery a prebudili vo mne zvedavosť a otázky o zmysle rehoľného života.

Ako ťa Pán povolal do rehole?

Moje povolanie do rehoľného života bol niekoľkoročný proces. Boli v ňom výrazné momenty, kedy som cítila, že Boh priamo hovorí k môjmu srdcu a priťahuje ho k sebe svojou neopísateľnou príťažlivosťou. Tieto vnútorné pohnutia či dialógy sú tajomstvom, ktoré ani dvaja zaľúbení nechcú nikomu vyzradiť, lebo ich hĺbka by sa v slovách stratila. A boli aj obdobia normálneho kráčania vpred udalosťami a okolnosťami života, ktoré ma formovali, hoci som si to v danej chvíli neuvedomovala, ba niekedy som ich prežívala ako bolestné. Pán ma najskôr povolal k tomu, aby som mu dala celý život, a to s istou mierou radikálnosti, a v priebehu ďalších 4 rokov mi ukazoval, kde a ako konkrétne mám toto povolanie uskutočniť. Bol to čas, keď na Slovensku ešte neboli kontemplatívne kláštory (začiatok 90. rokov 20. storočia), takže musel najskôr pripraviť viac vecí, ktoré presahovali moju osobu a môj konkrétny život. Začala som študovať na VŠ, ale po treťom ročníku bolo volanie: „Poď za mnou“ také silné, že som štúdium nechala a vstúpila do kláštora redemptoristiek v Poľsku (Bielsku-Białej).

Prečo si sa rozhodla pre rehoľu redemptoristiek?

Keď som prvý raz prišla do kláštora redemptoristiek v Poľsku, cítila som sa ako doma. Všetky otázky, ktoré som v sebe nosila ohľadom povolania, času jeho uskutočnenia a pod., sa v jednej chvíli zdali jednoznačne zodpovedané. Nebolo o čom viac pochybovať. Už nebolo čo hľadať – bolo treba ísť. Charizma a spôsob života redemptoristiek vyznačujúci sa jednoduchosťou, zameraný na spoločenstvo a nevylučujúci účasť ľudí na našom živote boli to, čo bolo už prv vpísané do môjho srdca. Jednoducho v spôsobe života redemptoristiek som vnímala ozvenu mojich vnútorných túžob a môjho presvedčenia. Nebolo mi to cudzie, bolo mi to prirodzené.

Ako vyzerá tvoj denný režim? Aké sú tvoje úlohy, zodpovednosť v reholi?

Vykonávam bežné práce v kláštore. Okrem toho sa venujem prekladateľskej činnosti a tiež práci s mladými, ktorí majú pravidelné stretká v našom kláštore.

Čo dáva dynamiku Tvojmu životu v reholi?

Myslím, že Duch Svätý :). A tiež láska, ktorú som sama od Pána hojne zakúsila, a cítim sa pobádaná dávať ju ďalej – ja to môžem robiť len ľudským spôsobom, ale viem, že Boh tomu môže dať Božiu pečať a doplniť to, čo človek urobiť nemôže.

Aké sú tvoje obľúbené modlitby, aktivity?

Moje najobľúbenejšie modlitby sú tie, čo v chvíľach pochybností, modlitbového boja za potreby iných, vo chvíľach hľadania, ba aj úzkosti najúprimnejšie vychádzajú z môjho srdca. Tieto majú vždy odpoveď zhora.

Sama sa rada modlím ruženec, korunku Božieho milosrdenstva, mám rada meditatívne čítanie Božieho slova. A veľkú silu mi dáva spoločná svätá omša, adorácia a modlitba chvál.

Moje obľúbené aktivity – mám rada prácu, ktorú robím. A ak nejakú nemám až tak rada, snažím sa si ju nejako obľúbiť – život je potom radostnejší J. Veľmi rada mám prácu s deťmi a mladými. Rada čítam a prechádzam sa v krásnej kláštornej záhrade, z ktorej vidíme Tatry ako na dlani: ich veľkosť mi pripomína Božiu veľkosť, ktorá si poradí so všetkým…

Aký je tvoj obľúbený svätec/svätci a prečo?

Mojou celoživotnou láskou je sv. František z Assisi pre svoju celistvosť a sv. Pavol pre svoju neúnavnú horlivosť. Iní svätí ma sprevádzajú v rôznych životných obdobiach a potrebách. Niektorí ma inšpirujú svojím životom a iní mi pomáhajú svojím orodovaním.

Za čo sa najviac modlíš?

Myslím, že za druhých ľudí v ich potrebách, ktoré mi nie sú ľahostajné. Snažím sa tiež, aby v mojej modlitbe pribúdal stále viac rozmer chvály nášho dobrého Boha.

Čo bolo pre teba pri vstupe do rehole najťažšie?

Asi šitie. A celkovo najťažšie je zanechávať svoju vôľu – ale to nielen pri vstupe – toto je výzvou vždy.

Čo ťa povzbudzuje v tvojom duchovnom živote? Kde hľadáš inšpiráciu?

Povzbudzujú ma konkrétni ľudia svojím prežívaním viery – aj tí opísaní v Biblii, aj tí okolo mňa. Inšpiráciu až tak nehľadám, ale snažím sa mať otvorené oči a vidieť tie inšpirácie, ktoré mi každodenný život prináša. Snažím sa nemať zatvrdnuté, slepé a hluché srdce.

Aké máš záľuby? Môžeš sa im venovať v reholi?

Práca, ktorú v kláštore robím, je mojou veľkou záľubou – takže tejto záľube sa môžem s požehnaním spoločenstva venovať. Cítim v tom veľké požehnanie. Kedysi bola mojou veľkou záľubou turistika – tejto sa už venovať príliš nemôžem, keďže žijem v priestore kláštornej klauzúry, ale Pán aj v tomto občas niečo vymyslí J.

Aký citát z Písma je pre Teba mimoriadne vzácny a povzbudzujúci?

Taký lajtmotív je pre mňa slovo môjho povolania, ku ktorému sa neraz vraciam: „Veď kto skúpo seje, skúpo bude aj žať; kto seje štedro, štedro bude aj žať. Každý tak, ako si umienil v srdci; nie zo žiaľu ani z donútenia, lebo veselého darcu Boh miluje. A Boh má moc rozhojniť vo vás každú milosť, aby ste mali vždy vo všetkom úplný dostatok a aby ste mali hojne na každý dobrý skutok, ako je napísané: ,Rozsýpal a dal chudobným; jeho spravodlivosť trvá naveky.‘ Ten, čo dáva rozsievačovi semeno a chlieb na jedenie, dá a rozmnoží vaše osivo a dá vzrast plodom vašej spravodlivosti… Veď vykonávanie tejto služby nielenže dopĺňa, čo chýba svätým, ale aj rozmnožuje vzdávanie vďaky Bohu.“ (2 Kor 9, 6-12).

Zažila si nejakú veselú dojímavú príhodu?

Zažila som ich veľa, ale nemám rozprávačský talent…

Aspoň jedna: raz po namáhavom týždni práce na kláštornej vrátnici, keď sme mali veľa hostí a telefón často zvonil, som ráno na zvonenie budíka odpovedala: „Prosím, sestry redemptoristky…“ J

Ktoré sviatky sú pre teba vzácne a prečo?

Najradšej mám tie sviatky, ktoré môžeme nerušene prežiť v kruhu našej komunity ako jedna rodina.

Život v reholi je služba Bohu a skrytá služba ľuďom – boj o ich spásu. Vidíš aj ovocie svojich modlitieb a obiet?

Niekedy áno, inokedy nie. Ale ja sa v tomto neriadim podľa toho, čo vidím, ale podľa toho, v čo verím, lebo „viera je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme“ (Hebr 11, 1).