Jozef – muž čistého srdca

16. marec 

„Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“. (Mt 5, 8)

 Ježiš blahoslavenstvá adresuje všetkým svojím učeníkom, pozýva všetkých, aby vošli do nebeského kráľovstva.

Šieste blahoslavenstvo znie: Blahoslavení čistého srdca… a pýtame sa o akú čistotu tu ide. A je nám jasné, že tu ide o čistotu celého života a všetkých prejavov osoby. Je tu teda zahrnutá čistota postojov, citov, túžob, skutkov, myšlienok, plánov… čistota zahŕňa všetko – vnútro aj vonkajšok.

Človek čistého srdca sa úplne dáva Pánovi, jeho osobe dáva vo svojom živote úplné prvenstvo pred všetkým: všetkými vzťahmi, rodinou, životom…

Človek čistého srdca má nerozdelené srdce, celým svojím bytím je nasmerovaný na Pána, ktorému sa odovzdáva a necháva sa ním viesť.           

Ten, kto sa odovzdáva Bohu v sľube čistoty, nezrieka sa, ale vyberá si  nie nejaký životný „stav“, ale kohosi: Boha! Odovzdáva mu seba, chce mu úplne patriť, stáva sa jeho „vlastníctvom“. Pre takúto osobu sa horizonty lásky nezmenšujú, ale zväčšujú. Život v čistote teda nie je negáciou lásky, ale jej plnosťou, je to láska v Kristovi otvorená pre druhých. Čistota je znakom lásky a taktiež dôsledkom lásky.

Boh sa v Biblii dáva poznať ako Boh lásky. Láska je jeho menom! A na túto lásku Boha, musíme odpovedať len láskou.

Sv. Jozef vo svojom živote bol neustále nasmerovaný na Pána a neustále sa na neho obracal, hľadal ho vo všetkom.

Ak je pravdou, že nakoľko je človek „zamilovaný“ v Pánovi, natoľko Pán sa mu dáva, napĺňa jeho srdce „až po okraj“, môžeme si len predstaviť ako Jozef miloval Boha a ako Boh miloval Jozefa, keď jeho láske zveril svojho Syna a jeho prečistú Matku.

Po Márii nik tak nemiloval Ježiša ako Jozef, a môžeme povedať, že okrem Ježiša nik tak veľmi nemiloval Máriu ako Jozef, čistou a hlbokou láskou muža. Jozef sa nezriekol svojej lásky k Márii, ale keď sa dozvedel o jej panenskom počatí zamiloval si ju ešte väčšmi, láskou plnou úcty, láskou čistou a hlbokou, ktorá z neho urobila nielen svedka, ale aj strážcu Máriinho panenstva. Jozef sa stal živým cherubínom, ktorý svojimi krídlami zahaľoval živú Archu, ktorá nosila živého Boha! A ak veľkňaz s najväčšou bázňou raz v roku vchádzal za oponu, za ktorou bola archa; Jozef prevýšil všetkých, on na túto archu hľadel a  klaňal sa Bohu tvárou v tvár s vierou a láskou, ktorá bola v ňom zosobnením celého očakávania a túžby prorokov, ktorí chceli vidieť to, na čo hľadel Jozef, ale nevideli.

Ježiš bol počatý pôsobením Ducha Svätého tak, že sa zachovalo panenstvo Jozefa a Márie. Boh chcel, aby Ježiš sa narodil v rodine, a preto tak ako mu za matku vybral nepoškvrnenú Máriu, za otca si vybral a povolal sv. Jozefa, muža čistého srdca.

Lebo Boh je čistota. Ak raj je kráľovstvom čistoty a nič nečistého tam nemôže vstúpiť, Boh si vybral dvoch čistých ľudí, aby na túto zem priniesol vôňu raja.  

Jozef, muž veľkej lásky, blahoslavený čistého srdca, lebo nie v nebi, ale už na zemi videl svojho Boha! Boh mu už vopred dal radosť, ktorú udeľuje svätým až v nebi. Jozef svoje nebo začal už na zemi, lebo Boh sa skláňa k tomu, kto má čisté srdce. Už na zemi poznal silu lásky, akou Boh zahŕňa toho, koho miluje a kto sa mu dáva celý…

Ježišu, stvor vo  mne srdce čisté, pretvor moje srdce podľa svojho srdca. Ty buď mojou jedinou láskou!

Ježiš, Mária, Jozef, vám odovzdávam srdce, telo i dušu svoju, opatrujte ma v tento deň, spravujete a veďte ma k životu večnému. Amen.

Obrázok: pixabay.com