Kontemplatívny apoštolát

Poslanie našej rehole dobre vyjadruje veta blahoslavenej Márie Celesty Crostarosa: „Byť vo svete jasnými a žiarivými svedkami lásky, ktorou nás Boh miluje a nezanedbať žiadnu príležitosť k tomu, aby iní zakúsili Božiu lásku.“ Charakterizuje nás tzv. KONTEMPLATÍVNY APOŠTOLÁT.

Je to predovšetkým:

• apoštolát vnútorného vyžarovania: TÚŽIME O BOHU NIELEN HOVORIŤ, ALE PREDOVŠETKÝM NÍM VYŽAROVAŤ usilujúc sa žiť život ponorený v Bohu a stále viac a viac vyplňovať nášho ducha a srdce Ježišovým zmýšľaním a cítením, aby sme sa tak stávali hodnovernejšími svedkami lásky toho, ktorý je náš počiatok a koniec, naša cesta a život, náš pastier a učiteľ.
• apoštolát modlitby za iných a s inými: sme osobitným spôsobom povolané k tomu, aby sme slávili verejné modlitby chvály a orodovania v mene všetkých, pamätajúc na tých, ktorí sa nikdy nemodlia. Zároveň TÚŽIME, ABY ĽUDIA MODLIACI SA S NAMI OKÚSILI SILU A CHUŤ MODLITBY: aby prežili Ježišovu láskyplnú prítomnosť medzi nami a sami sa do nej ponorili. 
• apoštolát ľudskej a duchovnej pohostinnosti: TÚŽIME, ABY SA NÁŠ KLÁŠTOR STAL DOMOM MODLITBY A POKOJA, pre tých ktorí ho potrebujú a hľadajú podmienky k modlitbe, zamysleniu a duchovnej obnove. Naša klauzúra je otvorenou bránou pre všetkých, ktorí túžia dať svojmu životu hlbší zmysel.

Apoštolát vyžarovania

 Čím väčšmi sa usilujeme žiť Kristovu lásku, čím viac vyplníme nášho ducha a srdce jeho zmýšľaním a cítením, čím väčšmi sa staneme jeho vernými obrazmi, tým budeme hodnovernejšími svedkami lásky toho, ktorý je náš počiatok a koniec, naša cesta a život, náš Pastier a Učiteľ. (K6)

Neustála kontemplácia Kristovho tajomstva rozvinie v nás vlastnosti charakteristické pre naše spoločenstvo: vyžarujúcu radosť plnú úsmevu, úprimnú jednoduchosť a pravú lásku. Nevyhľadávame tvrdý a prísny spôsob života ani mimoriadne umŕtvovanie, ale snažíme sa žiť duchom blahoslavenstiev (Mt 5,3-11) v atmosfére sústredenia a modlitby pripomínajúcej večeradlo. (K10)

Ako Mária a spolu s Máriou zaväzujeme sa žiť v neustálom zjednotení s Kristom, svetlom našej viery, silou našej lásky, žriedlom našej nádeje. Tak ako ona, otvárame sa na pôsobenie Ducha Svätého, ktorý v nás uskutočňuje diela samého Vykupiteľa, čím nás už teraz činí znakmi, svedkami a deťmi nového neba a novej zeme, ku ktorým s dôverou putujeme. (K16)

Takýmto spôsobom chce naše spoločenstvo verne nasledovať Krista. Naším ideálom je, aby sa jeho čistota, chudoba, poslušnosť a všetky jeho postoje a rozhodnutia stali našimi. Postupne premieňané v neho budeme živým svedectvom jeho lásky – pretože iba skrze ňu môžu všetci naši bratia a sestry odhaliť v Ježišovi Kristovi jedinú pravdu a jedinú nádej. (K17)

Apoštolát modlitby

Náš život adorácie, modlitby chvály a orodovania, hoci ukrytý v Kristovi a málo viditeľný pre svet, predsa je sám v sebe v plnosti apoštolský a misionársky. Lebo vyžarujúc ducha lásky podporuje tých, ktorí sa zasväcujú evanjelizácii, alebo svojou prácou prispievajú k tomu, aby svet bol spravodlivejší a bratskejší. (K 11)

Zasvätené Božiemu kultu a osobitným spôsobom povolané k sláveniu tejto verejnej modlitby chvály a orodovania v mene všetkých, pamätajúc na tých, ktorí sa nikdy nemodlia, plníme skryté, ale veľmi účinné poslanie v službe Cirkvi a svetu. (K 39)

Slávenie liturgie, vďaka našej hlbokej viere a nábožnosti, ako aj vďaka jej slávnostnému charakteru má svedčiť o Pánovej svätosti a zároveň o jeho láskyplnej prítomnosti medzi nami. Takéto slávenie má prispieť k tomu, aby veriaci okúsili chuť modlitby. (K 40)

Vo vedomí našej solidarity s miestnou cirkvou a presvedčené o svedectve, k vydávaniu ktorého sme povolané, budeme sa snažiť duchovne podporovať ľudí, ktorí prichádzajú do nášho kostola. Zostávajúc verné vlastnej spiritualite, budeme ich vovádzať do rôznych spôsobov modlitby a duchovného života, ako aj do spôsobov prehlbovania viery, ktoré zodpovedajú potrebám a túžbam súčasného sveta. Preto každý kláštor umožní veriacim čo najlepšiu účasť na liturgických sláveniach, so zachovaním klauzúry a právnych predpisov. (S 034)

Apoštolát pohostinnosti

Naše osobné i komunitné nasmerovanie na Krista vôbec neznamená nenávisť k svetu či útek z neho, ale naopak, je preň znamením a službou vykúpenia. Naša komunita povstáva hlavne kvôli tomu, aby sme zabezpečili lepšiu službu našim bratom a sestrám, a aby sme prinášali účinné a jasné svedectvo prítomnosti Spasiteľa uprostred nich a pre nich. (K 73)

Každý náš kláštor je integrálnou časťou diecéznej cirkvi, budeme jej osobitným spôsobom oddané. S ňou máme vo viere, nádeji a láske účasť na radostiach aj utrpeniach obyvateľov oblasti. Náš kláštor je povolaný byť v tejto cirkvi centrom modlitby a kontemplatívneho apoštolátu. (K 75)

Naši bratia a sestry, ktorí hľadajú podmienky k modlitbe, zamysleniu a duchovnej obnove v atmosfére mlčania a sústredenosti, majú v našich kláštoroch nájsť dom modlitby a pokoja, ktorý potrebujú. Hoci sme materiálne oddelené od sveta, predsa sme v ňom prítomné svojím svedectvom a otvorenosťou na iných. Tak sa stávame skutočne živou a žiarivou prítomnosťou Krista. Klauzúra, ktorá nás delí od sveta, je otvorenou bránou pre všetkých, ktorí hľadajú Boha. Naše mlčanie je slovom spásy a naša kontemplácia misijnou činnosťou. (K 47)

Pri prijímaní príbuzných alebo priateľov v hovorni sa budeme snažiť zosúladiť naše rodinné putá a ľudské priateľstvá s požiadavkami nášho kontemplatívneho života a s apoštolskou zodpovednosťou. (S 037)