Symbolika nášho kostola

Podľa prastarého zvyku v Cirkvi sa každý kostol zasväcuje Bohu osobitným slávnostným obradom, a tým sa natrvalo vyčleňuje z profánneho užívania, aby slúžil len a len na slávenie posvätných tajomstiev. Náš kostol posvätil spišský diecézny biskup Mons. Th.Dr František Tondra, 17. júla 2005.

Slávnostne vyzdobeným portálom vstupujeme do priestoru večnosti. Zanechávame hriechom zranený svet a jeho pominuteľnosť a ponárame sa do nového sveta Božej prítomnosti. Bránou je sám Kristus. Kto vchádza cez neho, bude spasený (Jn 10,9), bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. Vojde do predsiene neba, do nového Jeruzalema, do zasľúbenej zeme oplývajúcej plnosťou, čo symbolizuje mozaika s kvetinovými motívmi.

Nad portálom, na chóre sa nachádza okrúhla mozaika s Kristovým monogramom.

Sú to prvé dve písmená gréckeho slova Christos: teda X (chi) a P(ro) vpísané do žltého kruh., ktorý je symbolom vesmíru i samotného slnka. Kristus je stredobod celého vesmíru, Kristus je slnko vychádzajúce z výsosti.

Kostol postavený z kamenných kvádrov a tehál je znakom Kristovej Cirkvi, zloženej zo živých kameňov. Steny kostola symbolizujú Boží ľud, každý z nás tu má svoje miesto. Ak by chýbal čo i len jediný kameň, je narušená celistvosť stavby. Spojivom je Kristova láska a milosť.

Stabilitu stavby zabezpečujú štyri stĺpy, podobne ako rozvážnosť, spravodlivosť, mravná sila a miernosť – štyri kardinálne čnosti zoskupujú okolo seba všetky ostatné čnosti a tvoria základy čnostného života.

Štyri konsekračné kríže vyjadrujú štyri rozmery Cirkvi zosobnené štyrmi apoštolmi. V Petrovi je prítomný pastiersky rozmer – moc zväzovať a rozväzovať, v Pavlovi rozmer kresťanskej slobody. Ján stelesňuje apoštolskú lásku a Jakub spojitosť medzi tradíciou a novosťou evanjelia.

Boží ľud zastrešuje hierarchická cirkev, čo v architektúre kostola symbolizuje samotný strop a krov. Tri okná, ktoré sa v ňom nachádzajú hovoria o jej trojitom – učiteľskom, pastierskom a kňazskom – úrade.

Kupola so svojou trojitou obručou, ktorá završuje celú stavbu, symbolizuje Najsvätejšiu Trojicu.

Studňa svetla, ktorá zhora osvetľuje oltár, obrazne znázorňuje svetlo Ducha Svätého.

Svoju pozornosť si zasluhuje aj samotná podlaha, často krát zdobená. hovorí o najkrajšej ozdobe kresťana – o pokore. tak ako na zemi stojíme dvomi nohami, podobne aj náš pokorný postoj pred Bohom má dva rozmery: „Pane, nemôžem bez teba nič urobiť“ a „Áno, Pane, s tebou a v tebe to dokážem.“

V SANKTUÁRIU KOSTOLA, je znázornená dráma na Golgote: dole na zemi sa nachádza oltár – prasknutá skala a hore je umelecky znázornená roztrhnutá opona Jeruzalemského chrámu. Oba tieto prvky vyjadrujú koniec starozákonného kultu a začiatok nového kultu v duchu a pravde. Zároveň hovoria o našom budúcom zmŕtvychvstaní a nanovo otvorenom nebi.

Medzi nebom a zemou je ukrižovaný Kristus – jednorodený Boží Syn, ktorý sa z lásky k nám ľuďom stal človekom a svojou smrťou na kríži nám nanovo otvoril prístup k Otcovi. On je jedinou cestou, jeho kríž je mystickým rebríkom, ktorým môžeme vystúpiť do neba.

Dvanásť modrých pásov – stupňov, ktoré siahajú po nebo, sú symbolom dvanástich stupňov dokonalej lásky a pokory, o ktorých píše sv. Benedikt, otec západného mníšskeho života. V láske a pokore spejeme k zjednoteniu sa s Bohom, ktorý ako prvý s láskou a pokorou zostúpil k nám, ľuďom.

Kráčajúc po kamennej ceste života, vystupujúc „po schodoch“ ôsmych blahoslavenstiev, nikdy nie sme sami, je s nami BOH – EMANUEL, ktorého v ikonografii znázorňuje bledomodrá farba. On touto cestou šiel pred nami a dnes kráča spolu s nami a posilňuje nás sviatostným Chlebom, aby sme na ceste neochabli.

Zo stredu bohostánku určeného na jeho uchovávanie vychádzajú slnečné lúče svetla. Aj keby sme mali ísť tmavou dolinou, naše srdce sa nezľakne, lebo On je s nami a osvetľuje naše životné chodníky.) Na reálnu prítomnosť Ježiša Krista v Najsvätejšej sviatosti upozorňuje večné svetlo.

Trojfarebná mozaika ozdobujúca bohostánok vyjadruje teologickú hĺbku tohto tajomstva: mocou Ducha Svätého (oranžová farba) je v Najsvätejšej sviatosti pod spôsobom chleba prítomný celý a úplný Kristus: Boh (červená farba) a človek (modrá farba).

OLTÁR je stredobodom nielen nášho chrámu, ale celého kláštora a jeho okolia. Všetko sa odvíja práve z tohto miesta. Presbytérium, chór sestier, lavice, dokonca aj parkovisko, vnútorná klauzúrna chodba a priľahlé miestnosti spolu s klauzúrnou záhradou majú jeden jediný spoločný stred Je ním stred oltára centrum, v ktorom sa sústreďuje celý náš každodenný život. Oltár z kameňa zdôrazňuje večnú, trvalú, božskú prirodzenosť Krista. On je „kameň“, ktorý stavitelia zavrhli, a predsa sa stal uholným kameňom – základom každej duchovnej stavby.

Oltár zároveň symbolizuje Kristovo kopijou prebodnuté a otvorené Srdce, z ktorého vyšla krv a voda. Žriedlo vody živej, ktorá sa rozlieva z Ježišovho Srdca smerom k ľuďom, zdôrazňuje aj modrá podlahová plocha v blízkosti oltára. Pri pohľade zhora má oltár tvar na polovicu prelomenej hostie – symbol obetovaného a podarovaného Kristovho života.