Symbolika habitu
Náš habit bordovej farby nie je nijakým módnym výstrelkom, ako sa niektorí ľudia mylne domnievajú. Mária Celesta Crostarosa, ktorá v roku 1725 počas mystických zjavení dostala od Boha poslanie založiť nový rehoľný inštitút, sa o ňom zmieňuje v prvotných regulách, ktoré jej nadiktoval sám Ježiš.
Toto sú slová Pána Ježiša z apríla 1725:
„Ich habit bude mať tmavočervenú farbu, aby označoval moju nekonečnú lásku k celému ľudstvu. Lebo ľudskú prirodzenosť som sa rozhodol prijať z lásky. Vo mne a skrze mňa sa milosťou všetci ľudia stali synmi môjho nebeského Otca a boli naplnení Duchom Svätým.
Opasok z tmavočevenej habitovej látky bude znakom môjho puta, ktorým som spojený s Cirkvou, mojou Nevestou, a so všetkými veriacimi. Bude slúžiť ako znak lásky, aby moje nevesty boli jedno a všetky spolu prebývali v mojom Srdci, aby nažívali v mojom zaľúbení, v jednote ducha a lásky.
Plášť bude modrý, čo má trojaký význam: v prvom rade znamená, že som vzal na seba každú bolesť, potupu, poníženie a trpké utrpenie, ktoré bolo to najukrutnejšie v porovnaní s tým, ktoré prežil akýkoľvek človek na svete. Jeho druhý význam je taký, aby pamätali na to, že celý ich život má byť nebeský, že sa ich myseľ má odpútať od zeme a vzniesť sa ku nebu a zároveň, aby boli pamiatkou toho, že mojou túžbou bolo trpieť a zomrieť na kríži za spásu mojich duší. A tretí: aby ukázali, že som mojím krížom a utrpením spojil nebo so zemou, aby sa pozemský človek stal obyvateľom neba. (plášť, ktorý sa nosil počas väčších liturgických slávností , dnes sestry nosia iba v niektorých kláštoroch na svete)
Biele prvky na hlave a hrudi budú symbolom čistoty a nevinnosti ich mysle a srdca spočívajúcich v pravosti a čistote úmyslu, ako znak toho, že všetky ich city patria iba mojej láske. S horlivosťou budú strážiť seba a svoje zmysly pred každou nečistotou, aby boli čisté pred mojou tvárou.
Hlavu si prikryjú čiernym závojom, bude to symbol mojej smrti. Budú ho nosiť ako znak neporušiteľnej vernosti ich lásky ku mne a zároveň o tom, že sú celkom ukryté a mŕtve pre svet.
Obujú si topánky bielej farby, aby pamätali, že som si nič nezobral z tohto sveta iba to, čo bolo nevyhnutne potrebné pre život. Preto nebudú naviazané na nič, čo je dočasné a zemské.
Na hrudi budú nosiť podobizeň mojej ľudskej prirodzenosti, aby všetci vedeli, že ja žijem v ich srdci. Podľa toho znaku lásky budú zároveň rozpoznané v Kráľovstve môjho Otca.
Pri páse budú nosiť ruženec so znakmi môjho utrpenia a smrti na pamiatku toho, čo som vytrpel pre ich vykúpenie a spásu. Bude ich ochranným štítom pred nepriateľmi človeka: pred svetom, zlými duchmi a zmyselnosťou.“
Obliečka prvých sestier redemptoristiek sa uskutočnila 6. augusta 1731 na sviatok Premenenia Pána.
Medzi rozličnými dokumentmi si pozornosť zasluhuje list sestry Márie Celesty, ktorý napísala svätému Alfonzovi v júli 1731. Píše v ňom: „Mám jednutúžbu…, aby ste prišli skôr než v septembri, už na sviatok Premenenia Pána… a aby ste pre nás viedli duchovné cvičenia, ktorými sa pripravíme na zmenu habitu a profesiu.“ (SAMPERS, A.: Corrispondenza epistolare tra S. Alfonso e le monache di Scala, 1730–1733. Spic. Hist., 23, 1975, s. 27.)
